...Branko a Husličko...

Branko - náš druhorodený syn oslavoval svoj meninový deň. Je to malé, neposedné šidlo s nekonečnou fantáziou. Má rád matematiku, počítače a nenávidí písať diktáty. Je mu úplne jedno či sa v slove píše mäkké alebo tvrdé i/y. Podľa neho sa mám zmieriť s tým, že on bude písať iba mäkké -i-!!!  A je to...

                                     ...ľúbime ho...

...vymyslel rozprávku o Husličkovi. Porozprával mi krásny príbeh a ja som ho dala na papier. Je až neskutočné ako sa Husličko podobá na Branka. Ak máte chuť a čas, nech sa páči:

O HUSLIČKOVI

Bola raz jedna krajina hudobných nástrojov. Na kopci mesta Strunovo stál notový dom. Postavila ho rodina Sláčiková z celých, polových, štvrtinových a osminových nôt. Ocko Kontrabas bol mocný a mal hlboký hlas. Keď sa hneval na svoje deti Violku a Huslička, bolo ho počuť po celom Strunove. Mamička Violončelka znela krásne vo všetkých tóninách. Husličko a Violka chodili do hudobnej školy umenia. Pán učiteľ Radek ich učil noty, stupnice a značky aby vedeli zahrať melódiu. Husličko bol však veľmi neopatrný. Vždy niekde zabudol svoj sláčik. Raz ho kamarát Gitarko pozval na narodeninovú oslavu. Mamička Violončelka pre neho kúpila veľkú čokoládu. Husličko si naladil struny, vyčistil trup, krk i kobylku. Zobral darček a vybral sa na oslavu. Jeho myšlienky sa však točili iba okolo čokolády. Mal na ňu takú chuť!  V parku Molovej stupnice si sadol na lavičku a celú čokoládu zjedol. To, že sa prejedol a bolela ho každá struna nebolo pre neho také dôležité. V hlave mu vŕtalo, čo teraz Gitarkovi podaruje. A nápad bol tu. Gitarko má predsa struny ako ja! Používa ladičku ako ja! Jediné čo mu chýba je sláčik. Husličko tak Gitarkovi podaroval k narodeninám sláčik. Ten bol veľmi prekvapený, lebo so sláčikom nikdy nehral. No povedal si, že bude prvý na svete. Husličko bol so sebou spokojný, ako svoj problém s narodeninovým darčekom vyriešil. Na druhý deň mal Husličko koncert. Bez sláčika však nemohol hrať. Zobral z pokladničky svoje usporené peniaze a išiel kúpiť čokoládu. Gitarkovi sa ospravedlnil a vysvetlil mu, ako to s jeho darčekom naozaj bolo. Ten sa iba smial. So sláčikom sa totiž na gitaru hrať nedá a čokoládu veľmi ľúbil. Spokojní boli obaja a koncert zahrali na jedničku s hviezdičkou. Pán učiteľ Radek bol hrdý, že má tak šikovných žiakov. Husličko s Gitarko sa stali ešte lepšími kamarátmi. Sľúbili si, že keď sa všetko naučia zahrajú spoločne koncert!